Obec s počtom obyvateľov 701 sa nachádza v Podunajskej nížine, cca 4,5 km na západ od pravého brehu dolného toku rieky Hron a 20 km severozápadne od Štúrova v okrese Nové Zámky. Rozloha obce je 2053 ha v nadmorskej výške od 130 do 176 m, z toho orná pôda zaberá 88%. Cez kataster pretekajú dva potoky a to Brutský, ktorý sa vlieva do vodnej nádrže Bruty a Blatniansky, ktorý sa vlieva do Hrona. Obec je prístupná po ceste III. triedy zo Svodína alebo z Kamenína.
V chotári obce sa archeologické nálezy sporadicky objavili od neolitu po halštatt. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1223 pod názvom Buruth. Obec vtedy patrila rodu Barti. Koncom 13. storočia sa dedina volala Burth, 1342 Borth, 1346 Boorth, 1773 Barth, 1863 Bart a od roku 1948 Bruty (maď. Bart).
Od roku 1272 obec patrila Ondrejovi, županovi hradu Bana jeho bratovi Gregorovi, ostrihomskému prepoštovi. Od 15. do 20. storočia patrila ostrihomskému arcibiskupstvu. V roku 1489 sa tunajší poddaní vykúpili z roboty. V 16. storočí za tureckých nájazdov obec spostla. V roku 1696 ju znovu osídlili, v r. 1699 mala 230 obyvateľov, r. 1787 647 obyv. a r. 1828 868 obyv. Začiatkom 20. storočia si obyvatelia založili gazdovský spolok. Za ČSR boli obyvatelia väčšinou drobní roľníci a deputátnici na veľkostatkoch. V rokoch 1938 – 1945 obec bola pričlenená k Maďarsku.
Druhá svetová vojna obec Bruty takmer úplne zničila. Deväťdesiat percent obytných domov, ale i verejných budov: škola, poštový úrad a dom spotrebného družstva, v ktorom bolo umiestnené aj kultúrne zariadenie, ležali v rozvalinách. Vojnové hrôzy prežívalo obyvateľstvo v pivniciach. Aj veliteľstvo Červenej armády z farskej pivnice riadilo bojové operácie.
Hneď po oslobodení sa v dedine obnovoval život. Ľudia si opravovali poškodené domy. Takmer celý majetok sa im zničil, vrátane úrodných polí. Najväčšiu starosť mali obyvatelia s obrábaním pôdy pre nedostatok ťažných zvierat. Pred pluhy zapriahali vojnou zanechané, vychudnuté túlavé kone. Trochu im pomohla olejnica, kde si lisovali zo zvyškov slnečnicových jadier olej, ktorý zúžitkovali jednak vo svojich domácnostiach a jednak predávali v okolitých dedinách, hlavne formou výmenného obchodu.
Vyučovanie žiakov sa začalo vo februári 1946 v poopravovanej škole s dvoma učebňami, kde dvaja pedagógovia mali na starosti výuku ôsmich ročníkov. Zásobovanie obyvateľstva sa snažili zabezpečiť dve predajne s rozličným tovarom, jedna predajňa mäsa a dva hostince. V roku 1948 evidovali 1154 obyvateľov. Od roku 1950 bola výučba dvojjazyčná – slovenská a maďarská. Od roku 1950 žiaci vyšších ročníkov pokračovali vo výučbe vo Svodíne, čo umožnila pravidelná autobusová linka. Kultúrny život sa začal rozbiehať v roku 1948, učitelia miestnej školy sa snažili organizovať rôzne podujatia. Divadelné predstavenia, pre chýbajúci kultúrny dom, sa odohrávali v škole alebo v sále pohostinstva. Na začiatku 50-tych rokov začali svoju činnosť masové organizácie, najprv miestna organizácia požiarnikov, potom športovcov, SZM a CSEMADOK, ďalej Červeného kríža.
Počet obyvateľov sa pomaly zvyšoval, v roku 1961 ich bolo už 1230. Bruťania chodili za prácou do rôznych miest republiky, najmä do českých krajov. Koncom 60-tych rokov mnohí pracovali na výstavbe Juhoslovenských celulózok a papierní v Štúrove a po spustení prevádzky ostali v podniku ako jeho zamestnanci. Pomaličky sa začali roztratení Bruťania vracať a vstupovali do JRD, ktorého hospodárska situácia sa už začala konsolidovať.
V akcii Z sa postavila v roku 1970 moderná predajňa s miešaným tovarom a pohostinstvo, v renovovanom súkromnom dome otvorila Jednota aj predajňu mäsa. Koncom 60-tych rokov vybetónovali takmer všetky miestne komunikácie a ich okraje lemujú pekné chodníky. Taktiež v akcii Z bola postavená dvojtriedna materská škola s kuchyňou, skoro v tom istom čase aj dom smútku.
Pýchou dediny je kultúrny dom, slávnostne odovzdaný do užívania 30. apríla 1983. Postavili ho v spoluinvestorstve JRD so sídlom vo Svodíne a obec Bruty za pomoci občanov. Práve títo veľkou mierou prispeli k tomu, že vybudovanie tejto modernej ustanovizni svojpomocnou a brigádnickou prácou trvala len 18 mesiacov. Investičné náklady činili 1 998 000 Kčs. Budova je viacúčelová, sídli v nej aj Obecný úrad.
V roku 1989 sa ľudia dožili ďalšej zmeny spoločenského systému. V roku 1991 sa znovu otvorili brány miestnej školy. Zo susednej obce Svodín vrátili matriku. Keďže uprostred 90-tych rokov mnoho z obyvateľov zostalo bez práce, veľa z nich začalo samostatne hospodáriť.
V roku 2000 po rozpadnutí miestneho poľnohospodárskeho družstva, obec začala svoju poľnohospodársku činnosť obecným podnikom EURO OPP, s. r. o.
Vďaka daru družobnej obce Bajna v Maďarsku sa pri cintoríne postavila maďarská brána bez jediného klinca. Vysvätená bola v roku 1998 pri 775. výročí obce.
